Uskutočnil sa piaty webinár zo série Udržateľný biznis: trendy a nové príležitosti, ktorú organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), SUSTO – Sustainability tools a platforma Circular Slovakia, na tému Manažment udržateľnosti a jej vykazovanie. Na túto tému sa zamerali traja hostia z praxe:Zo spoločnosti Lidl Slovenská republika bola hosťkou Zuzana Sobotová, manažérka oddelenia udržateľnosti a CSR, ktorá prezentovala aktivity Lidlu v oblasti vykazovania udržateľnosti.Lukáš Haragoš, manažér predaja v spoločnosti CHEMOSVIT Fibrochem, hovoril o snahách spoločnosti zlepšovať sa v oblasti udržateľnosti. Poslednou hosťkou bola Alena Adamkovičová, vedúca odboru environmentálneho manažérstva zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), ktorá nám priblížila schému EMAS.Podujatie moderoval Jan Kurka zo SUSTO - Sustainability tools. Prvý vstup mala Zuzana Sobotová, ktorá pôsobí v Lidl už od roku 2002. Lidl má na Slovensku povesť dobrého a zodpovedného suseda, avšak vybudovať si dobré meno je náročná cesta. Najskôr je potrebné začať s víziou a ísť si za ňou, napriek tomu, že to vyžaduje čas, nasadenie a správny personál (CSR oddelenie vzniklo v Lidli v roku 2019). Následne treba pokračovať s vypracovaním stratégie. Zuzana vyzdvihla dôležitosť vykazovania, ktorého cieľom je zlepšovať interné procesy, nastaviť krátkodobé a dlhodobé ciele a monitorovať ich naplnenie. Nemenej dôležité je zapájať kolegyne a kolegov, aby vízii porozumeli, zžili sa s ňou a vedeli prispieť k jej napĺňaniu. Pri aplikovaní udržateľnosti v podniku je totiž nevyhnutná súčinnosť s inými oddeleniami. Výborným nástrojom je aj prieskum verejnej mienky, ktorý sa pýta na vnímanie CSR aktivít firmy. Nemenej významné je aj zapojenie všetkých stakeholderov do diskusie v oblasti udržateľnosti (tzn. zamestnanci, vedenie, médiá, úrady, atď.). Trvalá udržateľnosť je zodpovednosťou v každodennom biznise a jej vykazovanie by malo byť súčasťou každej spoločnosti.Druhým hosťom bol Lukáš Haragoš z firmy CHEMOSVIT Fibrochem, ktorá je popredným výrobcom modifikovaných polypropylénových vlákien. Víziou spoločnosti je ostať naďalej svetovým lídrom v špeciálnych polypropylénových vláknach a popri uspokojovaní potrieb zákazníkov zlepšovať ich zdravie a chrániť životné prostredie. Spoločnosť sa v oblasti udržateľnosti prispôsobuje meniacim sa podmienkam, tlaku spotrebiteľov a je poháňaná aj vnútornou motiváciou. V oblasti environmentálnej udržateľnosti sa podľa Lukáša spoločnosť zameriava na niekoľko fáz výrobku. Snažia sa uzatvoriť cyklus, ktorý by predišiel vzniku textilného odpadu tak, aby nespotrebovaný tovar končil u nich vo výrobe a premenil sa na recyklované vlákno. Nakoľko napríklad púšť Atacama v Čile je destináciou 59 000 ton textilného odpadu ročne, pričom tam končí poväčšine nepredané oblečenie. Tak ako dosiahnuť udržateľnosť v textilnom priemysle? Firma zmenila materiálové zloženie a začala používať recyklovaný polypropylén (PP). Lukáš vyslovil potrebu vytvorenia reťazca, ktorý zahŕňa dohody s odberateľskými reťazcami, zber a skladovanie nespotrebovaného odevu, inováciu výrobných zariadení a pod. Ukazovatele udržateľnosti, ktoré vykazujú, sú napríklad spotreba vody, tepla, elektrickej energie a uhlíková stopa. Na záver sa Alena Adamkovičová zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) zamerala na potenciál environmentálneho manažérstva pre vykazovanie udržateľnosti. Predstavila európsku schému EMAS (Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit), ktorá je prémiovým manažérskym nástrojom určeným pre podniky, ktoré sa dobrovoľne angažujú v oblasti hodnotenia, riadenia a reportovania svojho environmentálneho správania. Je to veľmi účinný nástroj manažmentu udržateľnosti, ktorý navyše nie je príliš nákladný. Zabezpečuje zvýšenú transparentnosť, umožňuje dokumentovanie pokroku, vedie k podpore inovácií, získaniu konkurenčnej výhody a v neposlednom rade, zvyšuje dôveru u zákazníkov. Alena vysvetlila aj princípy fungovania schémy EMAS. Výsledkom vykazovania je tzv. environmentálne vyhlásenie, prostredníctvom ktorého môže firma prezentovať svoje environmentálne správanie. Podľa jej slov je v súčasnosti žiadúce, aby firmy vykazovali svoju udržateľnosť, nakoľko návrh smernice predložený Európskou komisiou obsahuje povinnosť vykazovať informácie o svojej environmentálnej politike, ktoré sú zrozumiteľné, relevantné a overiteľné už od roku 2023. Súčasťou webinára boli aj otázky do publika. Prvá sa pýtala na existenciu pozície manažéra udržateľnosti vo firme alebo organizácii. Najčastejšia odpoveď bola „nie“, pretože agendu udržateľnosti vykonáva zvyčajne zamestnanec na inej pozícii (35 %, 15 zo 43 opýtaných). Odpoveď „áno“ zvolilo však až 33 % opýtaných (14 zo 43), čo je pozitívnym signálom toho, že udržateľnosť na Slovensku dostáva čoraz častejšie samostatný priestor a nie je len doplnkovou agendou CSR prípadne komunikačného manažéra. Druhou otázkou bolo, ako rieši Vaša firma/organizácia svoju udržateľnosť. Až 65 % (26 zo 40) spoločností a organizácií zúčastnených na webinári sa venuje udržateľnosti najmä na úrovni aktívneho vzdelávania zamestnancov. Tretina opýtaných prenáša ciele udržateľnosti na svojich dodávateľov a ďalších 30 % vypracováva stratégiu udržateľnosti. No iba 20 % opýtaných spoločností a organizácií (8 zo 40) prispôsobilo svoje plánovanie návratnosti investície (ROI). Posledná otázka obsahovala návrhy tém na ďalšie webináre zo série. Najväčší záujem prejavili účastníci pri téme spracovania reportu udržateľnosti krok za krokom.
